Dokumentácia vlastného života môže vyznievať sebastredne, ale je to skôr fasninácia vecami, ktoré ma obklopujú. Zaujímajú ma štruktúry (alebo možno aj skôr nezaujímajú, keď nie sú s mojimi vizuálnymi pravidlami). A kedysi som sa intenzívne venovala fotografii na zrkadlovku (ale ako mi môj spolubývajúci ukradil všetky zariadenia – skončila som s tým). Na začiatku roka 2025 ma postrehlo také šťastie, že mi do života opäť vstúpil fotoaparát v podobe zrkadlovky (má vynikajúci kresbu – taká dosť 90s analóg) a toto sú moje prvé fotografie. Ako možno vidno, fotky urobené v januári s februárovým dátumom 🙂
Ja ku všetkému potrebujem mať pridelený nejaký soundtrack. Mne toto príde ako východiskový bod a bez akejkolvek hudby mi celé bytie príde nekopletné (to je iva verejný odkaz pre ľudí, ktorí robia rôzne udalosti pre verejnosť a nerešpektujú toto providlo:). Pesnička, ktorá najlepšie ilustruje moje pocity pri tomto type fotiek je jednoznačne The Day in The Liefe od The Beatles a z ich najikonickejšieho albumu
Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band.
